Budú úrokové sadzby ďalej klesať ? Na túto otázku zatiaľ nie je možné odpovedať so 100 % istotou. Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok, v súlade s očakávaniami, znížila svoje hlavné úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Tento krok bol reakciou na spomaľujúcu sa infláciu v eurozóne, podľa správ agentúr Reuters a DPA, na ktoré sa odvoláva TASR.
Rada guvernérov ECB rozhodla o úprave troch dôležitých sadzieb o 25 bázických bodov. Od 23. októbra budú sadzby pre jednodňové sterilizačné operácie, hlavné refinančné operácie a jednodňové refinančné operácie stanovené na hodnotách 3,25 %, 3,40 % a 3,65 %.
Toto je už tretíkrát v tomto roku, čo ECB znížila sadzby. Tentoraz sa však zdržala ďalších komentárov k prípadným úpravám úrokových sadzieb do konca roka, pričom zdôraznila, že budúce rozhodnutia budú závisieť od aktuálnych ekonomických údajov. Zníženie sa očakávalo, keďže inflácia v eurozóne pokračuje v poklese.
Podľa Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie, medziročná inflácia klesla v septembri na 1,7 %, čo je pokles oproti augustovým 2,2 %. Inflácia tak prvýkrát od polovice roku 2021 klesla pod strednodobý cieľ ECB, ktorý je stanovený na 2 %. Tento pokles bol spôsobený predovšetkým nižšími cenami energií.
Čo to v praxi znamená ?
Zníženie základných úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) má v praxi viacero dopadov:
- Lacnejšie úvery pre firmy a domácnosti: Keď ECB zníži úrokové sadzby, komerčné banky môžu požičiavať peniaze za nižšie úroky. To znamená, že firmy a spotrebitelia môžu získať lacnejšie úvery na investície, nákupy alebo bývanie. Nižšie úroky z úverov môžu podporiť ekonomickú aktivitu, pretože stimulujú výdavky a investície.
- Stimul pre hospodársky rast: Cieľom zníženia sadzieb je podporiť ekonomickú aktivitu a uvoľniť podmienky na trhu. Nižšie úroky uľahčujú prístup k financovaniu, čo môže firmám pomôcť pri investíciách a vytváraní pracovných miest. Domácnosti majú viac možností získať úvery na spotrebu, čo podporuje dopyt po tovaroch a službách.
- Tlak na infláciu: Nižšie úrokové sadzby môžu časom zvýšiť infláciu, keďže viac peňazí v obehu znamená vyšší dopyt po tovaroch a službách. ECB týmto krokom reaguje na aktuálne nízku infláciu a snaží sa ju podporiť, aby sa priblížila svojmu cieľu, ktorý je stanovený na 2 %. Pri nízkej inflácii sa ekonomika môže spomaliť, pretože spotrebitelia a firmy odkladajú výdavky v očakávaní ďalšieho poklesu cien.
- Nižšie úroky na vklady: Na druhej strane, nižšie úrokové sadzby zvyčajne vedú k poklesu úrokov, ktoré banky ponúkajú na vkladové produkty, ako sú sporiace účty alebo termínované vklady. To môže demotivovať ľudí od šetrenia, keďže výnosy z vkladov sú nižšie.
- Pokles výnosov z dlhopisov: Zníženie sadzieb môže znížiť výnosy z dlhopisov, čo ovplyvňuje investorov hľadajúcich bezpečné investície. Tí môžu byť motivovaní hľadať výnosnejšie investičné príležitosti, čo môže viesť k väčšej aktivite na akciových trhoch.
V praxi teda tento krok ECB signalizuje snahu o podporu ekonomiky eurozóny v čase, keď inflácia klesá a ekonomický rast stagnuje. Aká by bola odpoveď , ak by ste sa ma pýtali či na Slovensku bude pokračovať znížovanie sadzieb? Otázkou je ako sa banky postavia/vyhodnotia svoje možnosti k novým opatreniam vlády. Banky sa budú snažiť byť stále atraktívne pre konečného klienta, avšak budú to mať znova ťažšie. Môj osobný názor je, že do roku 2026 budú sadzby na úrovni 2,59 % až 3,5 % p.a.
Vytvoril PhDr. Michal Gábel